Neziskové organizácie

TURNIANSKA VÍNNA CESTA

História pestovania viniča na Gemersko-Turnianskom Krase

Slovenský kras spolu s Aggtelekským krasom je najväčšie v strednej Európe, známe sústavou náhorných planín oddelených hlbokými údoliami, bohatstvom podzemných a povrchových krasových javov.

V Slovenskom Krase od Turnianského hradu po Silickú Jablonicu sa nachádza úzka dolina Turnianského potoka uzatvorená Dolným vrchom a Horným vrchom. Strmé južné stráne Horného vrchu   od takmer holých vápenných brál po mierne svahy s ílovitou kamenistou pôdou už aspoň tisíc rokov sú domovom hlavne na pestovanie viniča, ale aj ovocia rôzneho druhu. Podľa jestvujúcich oficiálnych štatistických údajov zo 16. storočia a z neskoršieho obdobia toto malé územie Turnianskej župy bolo významným producentom vína na území dnešného Slovenska.  Ale tak to bolo aj oveľa skoršie, veď bohatstvo tunajších lesov, vôd, sadov a viníc, ako aj neobyčajná krása prírody predurčili, že už v 13. storočí /odkedy sú prvé písomné záznamy/ tunajšie usadlosti boli významné a rozvinuté, ba dokonca bolo tu aj letné kráľovské sídlo /Hrhov – Palota/. Tak ako v dávnej minulosti chutilo tunajšie víno kráľom, tak aj v nedávnej minulosti tento božský mok chutil významným osobám politického a hospodárskeho života, veď nejeden z nich z Budapešti či z Viedne vlastnil vinice v tomto regióne.

Terroir tunajšieho územia /podnebie, pôda, krajina/ predurčujú, že tunajšie vína sú jedinečné, neopakovateľné a nenapodobiteľné. Okolie pohoria zabezpečia teplé, chránené klimatické podmienky a zadržiavajú zrážky. Pôdy na vápencových podložiach sú optimálne vlhké a zároveň priepustné, čo spôsobuje zvýšenú kyslosť hrozna aj v dokonalom zrelom stave, čo sa prejaví aj v hotovom moku. Priemerné júlové teploty presahujú 20°C, kým januárové priemerné teploty sú okolo – 5°C. Prospešnejšie pre kvalitu vína sú veľké teplotné rozdiely nad ránom a cez deň.

Za vyslovene vysokohodnotné sa považujú pôdy tvorené zvetranou bridlicou a ílovité pôdy s prímesou úlomkov vápencových skál. Na vzniku a tvorbe pôd sa najusilovnejšie podieľajú mikroorganizmy, ktoré s makrofaunou zabezpečia živú pôdu, ktorá je schopná dať viniču všetky potrebné živiny na rast a dozrievanie hrozna.

Mikroklíma /teplota, slnečné žiarenie a vlhkosť prosterdia/ so správnym spôsobom pestovania dávajú tunajším vínam jedinečný chrakter, preto v minulosti tunajšie vína vždy konkurovali tokajským vínam v miestach ich hlavného odbytu /kúpelné, panske a administratívne sídla/. Vína z ostatných lokalít Slovenska boli považované za podradné. Kým v dávnej minulosti v tomto vinárskom raji sa dorábali len biele vína v posledných desaťročiach sa udomácmili aj modré odrody, z ktorých správnou technológiou vyrobené červené vína sú ako z iného sveta. Intenzita farby, extraktnosť, tanín a kyseliny sa v nich  nachádzaju v takej koncentrácii, ako v žiadnej inej oblasti. Pritom tieto vína majú tendenciu dlhoročného dozrievania.

Najrozšírenejšie pestované biele sorty viniča sú rizlingy /vlašský a rýnský/, Rulandské /biele a sivé/ veltlínske zelené/červené a červené skoré/ muškáty /hlavne Moravský/ a Müller Thurgau.

Z červených sa najčastejšie stretneme s vínami z Frankovky modrej, André, Cabernet Sauvignon, Svätovavrinecké. Pozornosť si zaslúži aj Zweigelt, Turan a Dornfelder.

VÍNNE CESTY SLOVENSKA (z pordukcie RTVS)

História a súčasnosť

https://www.youtube.com/watch?v=UbBQdnnE1tY&feature=youtu.be

Turnianska a vínna cesta 1. časť

https://www.youtube.com/watch?v=FwcmJdpi9vw&t=1026s

Turnianska a vínna cesta 2. časť

https://www.youtube.com/watch?v=K2Q_9wTuTq4